Anatómiu nosa poznáme. To však neznamená, že u každého človeka prebiehajú cievy presne na rovnakom mieste.

Cievna anatómia tváre vykazuje individuálne variácie a nos je zároveň oblasťou s významným cievnym zásobením a prepojeniami medzi jednotlivými cievnymi systémami. Práve preto patrí medzi rizikovejšie oblasti pre aplikáciu dermálnych výplní.

USG mapping nám umožňuje pred zákrokom vizualizovať priebeh a hĺbku ciev v konkrétnom nose.

Nepracujeme teda iba s predpokladom, kde by sa cieva anatomicky mala nachádzať. Pred aplikáciou si vytvárame mapu oblasti a následne podľa nej plánujeme vstupné body, rovinu a spôsob aplikácie.

Ultrazvuk riziko nedokáže úplne odstrániť. Predstavuje však ďalšiu vrstvu informácie, ktorá umožňuje pristupovať k anatomicky náročnej oblasti individuálnejšie a precíznejšie.

Pri nechirurgickej korekcii nosa pracujeme s paradoxom: nos nezmenšujeme – na strategických miestach pridávame veľmi malé množstvo objemu tak, aby vo výsledku pôsobil harmonickejšie.

Správnym umiestnením kyseliny hyalurónovej môžeme napríklad:

• opticky vyrovnať menší hrbol na chrbte nosa,
• vytvoriť plynulejšiu líniu profilu,
• upraviť radix a prechod medzi čelom a nosom,
• jemne zvýšiť projekciu alebo podporiť špičku nosa,
• korigovať drobné asymetrie a nepravidelnosti,
• v indikovaných prípadoch upraviť menšie nerovnosti po predchádzajúcej rhinoplastike.

Výsledkom nemá byť „vyplnený nos“. Cieľom je použiť čo najmenšie množstvo materiálu na presne zvolenom mieste, aby sa zmenilo vnímanie jeho línie a proporcií.

Niekedy áno – hoci fyzicky do nosa objem pridávame.

Ak napríklad vyrovnáme konkávnu časť profilu pred alebo za menším hrbolom, vytvoríme súvislejšiu dorzálnu líniu. Nos potom môže pôsobiť rovnejšie, elegantnejšie a opticky menej dominantne.

Práve tu je dôležitý rozdiel medzi reálnym zmenšením nosa a optickou harmonizáciou jeho tvaru.

Kyselina hyalurónová kostnú ani chrupavkovú štruktúru neodstraňuje. Ak je cieľom nos skutočne zmenšiť, zúžiť jeho kostnú časť alebo zásadnejšie zmeniť jeho stavbu, riešením zostáva chirurgická rhinoplastika.

Tieto dve metódy by sme nevnímali ako konkurenciu. Riešia odlišné problémy.

Kyselina hyalurónová pracuje predovšetkým s kontúrou. Chirurgická rhinoplastika dokáže meniť samotnú štruktúru nosa.

Nechirurgická korekcia je vhodná pri menších nepravidelnostiach, miernom hrbolčeku, nedostatočnej projekcii alebo drobnej asymetrii. Výhodou je minimálna rekonvalescencia a výsledok, ktorý je viditeľný bezprostredne po ošetrení a následne sa stabilizuje.

Rhinoplastika má svoje miesto tam, kde potrebujeme nos reálne zmenšiť, zásadne zúžiť, meniť kostnú alebo chrupavkovú architektúru, výraznejšie korigovať špičku alebo riešiť funkčný problém.

Najlepšie výsledky prináša tam, kde je potrebná malá, presne definovaná zmena.

Môže ísť o človeka, ktorému prekáža drobný hrbol na profile, nepravidelná dorzálna línia, mierne nedostatočná projekcia špičky alebo asymetria, no jeho nos ako celok nevyžaduje rozsiahlu zmenu.

Rovnako môže byť možnosťou pre klienta, ktorý nechce podstúpiť operáciu alebo si želá subtílnejšiu korekciu bez chirurgického zásahu.

O vhodnosti však nerozhoduje iba želanie klienta. Rozhoduje anatómia.

Najdôležitejšou súčasťou dobrej konzultácie môže byť aj rozhodnutie výplň neaplikovať.

Ak je nos už výrazne veľký alebo objemný, ďalšie pridávanie materiálu nemusí byť esteticky výhodné. Kyselina hyalurónová takisto nedokáže odstrániť veľký kostný hrbol, zmenšiť široké nosové kosti, výrazne redukovať veľkosť špičky ani vyriešiť funkčné problémy s dýchaním.

Opatrnosť si vyžadujú aj nosy po predchádzajúcich operáciách alebo aplikáciách výplní. Anatomické pomery môžu byť zmenené a práve tu môže mať ultrazvukové vyšetrenie ďalší význam.

Niekedy je najkrajším výsledkom nechirurgická korekcia. Inokedy je správnym riešením rhinoplastika. A niekedy je najlepším rozhodnutím nos vôbec neupravovať.

Pri korekcii nosa nejde o množstvo aplikovaného materiálu. Ide o presnosť jeho umiestnenia.

Preto vnímame ultrazvuk nie ako technológiu, ktorú potrebujeme až vtedy, keď vznikne problém, ale ako nástroj, ktorý nám môže poskytnúť informácie ešte pred prvým vpichom.

Poznať všeobecnú anatómiu je základ. Vidieť anatómiu konkrétneho človeka je ďalší krok.

A práve pri nose, kde môžu o výsledku aj bezpečnosti rozhodovať milimetre, má tento rozdiel mimoriadny význam.