Chronologický vek sa nedá ovplyvniť. Každému z nás pribúda rovnakým tempom.

Biologické starnutie je odlišné.

Odráža postupné zmeny vo fungovaní organizmu – od bunkovej regenerácie a metabolizmu cez stav svalov a ciev až po schopnosť tkanív reagovať na záťaž a obnovovať sa.

Preto dvaja štyridsiatnici nemusia mať z biologického pohľadu rovnaký „vek“.

Genetika vytvára určitý základ. To, ako rýchlo sa jednotlivé systémy organizmu menia, však ovplyvňuje aj prostredie a spôsob života.

Starnutie nevzniká pôsobením jedného mechanizmu.

Je výsledkom množstva procesov, ktoré sa počas života navzájom ovplyvňujú.

Patria medzi ne napríklad chronický nízkostupňový zápal, oxidačný stres, metabolické zdravie, hormonálne zmeny, kvalita spánku, fyzická aktivita, výživa, UV žiarenie, fajčenie či dlhodobý stres.

Dôležitú úlohu zohráva aj svalová hmota a celková telesná kompozícia.

Práve preto longevity nemožno zredukovať na jeden výživový doplnok, jedno vyšetrenie alebo jednu terapiu.

Je to pohľad na organizmus ako na prepojený systém.

Prvé zmeny často nevidíme v zrkadle.

Odohrávajú sa na úrovni buniek a tkanív.

Postupne sa môže meniť schopnosť regenerácie, metabolická flexibilita, svalová hmota či kvalita extracelulárnej matrix. V pokožke sa spomaľuje bunková obnova a mení sa tvorba a remodelácia kolagénu a elastínu.

Viditeľná vráska je preto často až výsledkom procesov, ktoré prebiehali dlhší čas.

To isté platí pre celé telo.

Starnutie nezačína vo chvíli, keď si ho všimneme.

Pokožka je unikátna tým, že na nej môžeme niektoré dôsledky starnutia priamo pozorovať.

Postupne sa môže meniť jej hydratácia, elasticita, pigmentácia, textúra, schopnosť regenerácie aj kvalita kolagénovej siete.

Zároveň však pokožku výrazne ovplyvňuje prostredie.

Najmä dlhodobá expozícia UV žiareniu môže spôsobiť, že biologické zmeny kože budú výraznejšie, než by zodpovedalo samotnému chronologickému veku.

Preto môžu aj dve ženy rovnakého veku pôsobiť úplne odlišne.

Cieľom longevity nie je zostať biologicky tridsaťročným človekom navždy.

A nie je ním ani boj proti každej známke starnutia.

Ide o snahu čo najdlhšie zachovať funkciu, rezervu a kvalitu organizmu.

V praxi to znamená venovať pozornosť faktorom, ktoré dokážeme ovplyvniť – pohybu, svalovej hmote, metabolickému zdraviu, spánku, výžive, ochrane pred UV žiarením, zvládaniu chronického stresu a cielenej prevencii.

Nie všetky procesy starnutia dokážeme spomaliť rovnako a biologický vek nie je jedno univerzálne číslo, ktoré by dokonale vystihovalo stav celého človeka.

Dôležitejší je trend.

Najväčšou výhodou longevity medicíny nemusí byť schopnosť niečo napraviť.

Môže ňou byť schopnosť zachytiť zmenu skôr.

V období, keď organizmus ešte funguje dobre, máme často najväčší priestor podporovať to, čo chceme zachovať – svalovú hmotu, metabolické zdravie, kvalitu tkanív, regeneráciu aj funkčnosť.

Preto prevencia nemusí začínať vo chvíli, keď vznikne problém.

Môže začínať v období zdravia.

Nestarneme všetci rovnakou rýchlosťou, pretože starnutie neurčuje iba čas.

Určuje ho genetika, prostredie, životný štýl a množstvo biologických procesov, ktoré sa počas života navzájom ovplyvňujú.

Chronologický vek nezmeníme.

To však neznamená, že nemôžeme ovplyvniť spôsob, akým naše telo týmto časom prechádza.

Longevity preto nie je o snahe žiť večne. Je o snahe zostať čo najdlhšie zdravý, funkčný a v súlade so svojím telom.